Finančná kríza nám siahla na blahobyt, ktorého vytvorenie trvalo rekordne krátku dobu. Doba sa zrýchľuje a to, čo trvalo našim predkom storočia nám trvá roky. Máme za sebou 2 svetové vojny, hospodársku krízu, ropné šoky, splasknutie internetovej bubliny, nehovoriac o našich osobných starostiach. To všetko behom jedného storočia, krízy prichádzali a odchádzali, niektoré sme očakávali, na niektoré sa dokonca pripravili, isté je však jedno - V budúcnosti nás čakajú ďalšie výzvy v podobe potravinových kríz, životného prostredia, pády dôchodkových systémov, t.j. vecí ktoré sa týkajú nás všetkých. Častou reakciou sa pritom stává - prečo práve ja?
Zvykli sme si spoliehať sa na pomoc zvonku. Pomáha štát, rodina, známí, niekedy úspešne, niekedy pomenej. Ako pomôžu rodičia dieťaťu? - Keď mu dajú peniaze alebo ho naučia zarábať a vážiť si ich? Pomoc je v tomto prípade na ceste, chvíľu to však potrvá. Pomôžu nám banky alebo známí? Kebyže niekomu požičiate peniaze a dlžník by Vám ich nevracal, požičali by ste znovu? Zostáva nám teda štát. Pritom, kto je to štát? Prezident, vláda, parlament? Alebo my všetci? Pomoc tak zodpovedá našej reakcii.
Stará múdrosť hovorí že najpomocnejšia ruka je tá na tvojom ramene. Pracovitosť a podnikavosť prostredníctvom krízy nadobúdajú nový rozmer a oprašuje sa ich význam. Veľa sa hovorí taktiež o návrate k hodnotám a prírodným zákonom. Prehodnocujeme sami seba, naše priority, správnosť konania a nazerania na svet. Uvedomujeme si osobnú zodpovednosť za to čo sa nám deje. Pýtame sa, či to zvládneme. Odpoveď je v nás a súčasne výstižne vyjadrená v hesle Obamovej kampane - YES, WE CAN. Áno, môžeme. Začnime u seba a dnes. Pretože, záleží len na nás.